Ste šťastní? Plníte si svoje životné sny jeden za druhým? Máte vnútorný pocit spokojnosti, ktorý chcete, aby jedného dňa mali aj vaše deti? „Nie?“ Tak asi robíte niečo nesprávne. A pritom je to veľmi jednoduché! Niekedy stačí iba vystúpiť z roly obete a život sa ako mávnutím čarovného prútika rozjasní…
Máte v sebe niektoré z týchto emočných rovníc? Je váš mozog naprogramovaný podobným spôsobom?
Ak áno, tak vaša telesná schránka sa správa presne podľa tohto programu. A ak náhodou dostanete chuť žiť inak, na chvíľu uprednostníte seba, dostaví sa výčitka. Hlboko zakorenené nastavenie vám podsunie milióny dôvodov, prečo by ste sa mali vrátiť späť do starých koľají.
Pocit viny sa vytvára vtedy, ak sme uverili, že nie sme dosť dobrí. A tak sa obetujeme! Pre deti, rodinu, ostatných… Staviame sa do role mučeníka: „Pozri, čo všetko som obetoval! Čoho všetkého som sa vzdal, aby vám bolo dobre!“ Áno. Obetujeme sa, a ešte sa tým chválime a považujeme sa za charakter.
Čo však z nás ľudia, kvôli ktorým to všetko podstupujeme, v skutočnosti majú? Možno krátkodobú výhodu. Majú niekoho, kto skáče na povel a robí všetko, čo im vidí na očiach. No dlhodobo sa stávajú našimi emočnými dvojníkmi. Skopírujú do seba všetky vzorce správania a časom ich krásne aplikujú do svojich životov. Sú presvedčení, že ich hlavnou úlohou je starať sa o blaho a potreby iných. Takto sa o pár desiatok rokov pozeráme na naše deti – nešťastné vo svojich rodinách. Hrajú úlohy obetných baránkov, ako sme ich to naučili a podvedome sa za to oslavujú. A chválospevy očakávajú aj od druhých. Keď však neprichádzajú, dostaví sa sklamanie a neskôr výčitky. (Čo všetko som kvôli tebe robila a obetovala sa, a ty nevieš ani zavolať!?)
No nie je to všetko len o tom, že sme nepochopili život? Že sme neprijali jeho dar?
Deti nás „skenujú“. Je to fakt, s ktorým nič nespravíme a čím skôr si ho treba osvojiť. Naše ratolesti vychovávame vo veľkej miere svojim vzorom. Musíme žiť tak, ako by sme chceli, aby žili oni. Človek, ktorý si neverí, nikdy nevychová sebavedomú bytosť. Človek zakliesnený vo vzorcoch viny a obety vychová len svoje kópie. Rodič, ktorý sa nedokáže rozhýbať a ísť za svojimi snami, vyšle do života len jemu podobné stagnujúce osobnosti.
Ak rodič múdro zveľaďuje svoju sebalásku, vychováva tak zo svojich detí jedincov so sebaúctou. Tí si vážia samých seba presne takých, akí sú.
Mojich klientov stále smerujem k tomu, aby si najprv vyriešili vzťah k sebe samým. Aby sa začali mať radi a verili si. Len vtedy môžeme žiť vzťah, po ktorom túžime, robiť prácu, ktorá nás baví, a hlavne kreovať pre tento svet sebavedomé bytosti. Dovoľme si teda odhodiť všetky Emočné rovnice, ktoré nám bránia žiť život, na ktorý sme predurčení a o ktorom vo svojom vnútri presne vieme, ako by mal vyzerať. Dajte seba na prvé miesto pred všetkými ostatnými. Spoznávajte sa. Zistite, čo vás teší, hnevá, čo vás vytáča. A keď vás niečo bolí, prečo tomu tak je? Dovoľte si byť kráľovnou či kráľom svojho života. Žiť plnohodnotne pre seba, a tým posúvať aj životy všetkých ľudí vôkol seba.
Ak vám predchádzajúce vety odhalili kúsok z vás a máte chuť s tým niečo hneď spraviť – je čas! Z človeka roky zaseknutého v matrixe sa z hodiny na hodinu s veľkou pravdepodobnosťou nestane prebudený guru, ktorý bude žiť štyri dohody Dona Miguela Ruiza. No každý krok vpred je krokom k lepším zajtrajškom. Každý posun začína inak, tu sú z praxe tie najčastejšie účinné míľové kroky:
Rozprávajte sa s „prebudenými“ ľuďmi. Oni okolo vás sú, len doteraz ste ich možno nevideli. Robte prosím všetko pre to, aby tieto isté pocity menejcennosti nemuseli o pár rokov riešiť vaše deti. Buďte teda takými osobnosťami, akými túžite, aby boli vaši potomkovia.
ZÍSKEJTE KONTROLU NAD SVOJÍ ZLOBIVOU HLAVOU
a objevte lepší verzi sebe sama odhalením špatných programů z dětství